Nepriatelia našich brušiek
Tvária sa, že sú naši veľmi dobrí kamaráti a radi by sa s nami chceli hrať a zabávať. Usmievajú sa na nás a vymýšľajú si, že si budeme super rozumieť. Chutia dobre, tak im to predsa uveríme. A to je veľká chyba milí naši kamoši! Viete, čo tým môžeme spôsobiť?
- Rastie nám bruško, priberáme a nikto sa s nami nechce hrať lebo sme tuční
- Naše zúbky napadne zubný kaz
- Nerastieme a nevyvíjame sa tak, ako by sme mali
- Rôzne problémy a choroby srdiečka, ktoré sú dôsledkom toho, že vážime veľmi veľa kíl a v krvi máme strašne veľa tukov
- Trpia aj naše kosti
- Keď budeme nezdravo papať a žiť, môžeme si tým rôzne zlé choroby spôsobiť
Znie to strašne, však? Ale je to vážne pravda. Stačí, aby sme papali priveľa tukov, cukrov a soli, málo ovocia, zeleninky, rybičiek a tým pádom budeme mať málo vitamínov, minerálnych látok a vlákniny =(. Najčastejšie robíme chybu v tom, že nepapáme raňajky, večeru, máme nekompletný obed alebo papáme výdatný obed v neskoršom čase, ako by sme mali, z čoho pomáhame vzniku škodlivého nepriateľa, ktorý sa volá obezita!
Kto sú teda hlavní nepriatelia našich brušiek?
- Vééľa sladkostí a čokoláda
- Vééľa cukru a vééľa soli
- Vyprážané a smažené jedlá
- Jedlá s vysokým obsahom tuku
- Sladké nápoje a kofeín
V kombinácii s lenivosťou a málo pohybom tak pre nás predstavujú zlých nepriateľov, proti ktorým musíme bojovať a vyhrať. Stačí si zobrať príklad z prírody, v ktorej sa títo nezdraví strašiaci voľne nenachádzajú. Opice nelozia po stromoch, aby tam našli čokoládovú tortu a rybičky neplávajú v rieke, aby sa napili sladkej tekutinky s kofeínom. Treba si z nich brať príklad.
Je to taká zlá kliatba, ktorá nás všetkých začaruje. Dáme si jednu sladkosť a nestačí nám. Potrebujeme ich spapať čo najviac a ani si neuvedomujeme, koľko sme ich už vlastne spapali. Kedysi by nám stačil taký banánik, ale po schrúmaní celej bonboniéry bude pre nás málo sladký, lebo naše chuťové zmysly sú už úplne šiši. To isté platí napríklad aj s našimi očkami. Keď prídeme do tmavej izby, máme pocit, že narazíme do steny alebo do nejakej stoličky. O malú chvíľu však už celkom dobre vidíme a nechápeme ako sme sa mohli báť, že do niečoho narazíme. Alebo si predstavte ocinka, ktorý si dá v kúpeľni voňavku, ide sa vycikať a keď príde späť k zrkadlu, nič necíti a tak si na seba nastrieka ešte ovela viac. Potom chodí ako taký smraďoch, ktorý práve vyšiel z nejakej drogérie, ale on to vôbec necíti.
Cukor je našim nepriateľom číslo jeden. V ovocí a zelenine je však menej nebezpečný. Napríklad taká vláknina, ktorá spinká v ovocí sa postará o to, aby sa cukry nerozutekali do nášho tela ihneď a naraz a neukladali sa ľahnúť si vo forme nadbytočnej energie do telesného tuku.
Sladké nám proste všetkým veľmi chutí. Naše telo to ale nerobí naschvál. Keď mu chýba nejaká živina, ktorá sa nachádza v ovocí, pošle nám signál, aby sme spapali niečo sladké. My si to potom vysvetlíme ako chuť na bonboniéru alebo keksík =(
Čo z toho vplýva milí naši kamoši? Keď máme chuť na čokoládu alebo tortu, dáme si radšej ananás alebo banánik.